Zemou pôvodu bullmastiffov je Anglicko.Toto plemeno si však získalo priaznivcov aj v zahraničí. Na kontinente začal riadny chov bullmastiffov krátko po skončení 2.sv.vojny. V USA bolo toto plemeno uznané klubom American Kennel Club už v roku 1933. V Anglicku sa zväčšila priepasť medzi bohatými a chudobnými, veľa rodín trpelo hladom.Ľudia sa tak nebáli zabiť hájneho pri snahe zohnať v lese niečo pod zub.Takže sa začal hľadať pes (obranár), ktorý by sprevádzal hájneho na nočných kontrolách lesom. Takýto pes mal byť atleticky stavaný a mal by čo najmenej štekať. Okrem toho mal byť schopný premôcť pytliakov bez toho aby,aby ich vážne poranil alebo zabil. Pytliak mal byť totiž odsúdený na verejnosti.
Prví kandidáti na "Hájnikovho nočného psa" boli Anglický buldog pôvodného typu a Mastiff.
Mastiffy boli však príliš kľudní a ľahostajní a vysokonohí buldogovia naopak moc aktívni a neovládateľní.
A tak prišlo ku kríženiu týchto dvoch plemien a vznikol Bullmastiff.
Bullmastiff – Hájnikov nočný pes zastavoval pytliakov, zrazil ich na zem a postrážil až kým neprišiel hájnik, bez toho, aby ich poranil alebo zabil. Bullmastiff spolu s hájnikom začal tvoriť nerozlúčny tým. Vznikal medzi nimi veľmi úzky vzťah.
Zjavne sa podarilo vyšľachtiť prispôsobivého, inteligentného a ostražitého psa, ktorý svojho majiteľa vždy podržal.
Dokonale a do detailov bolo premyslené aj sfarbenie bullmastiffa. Časti tela, ktoré boli najviac ohrozované (uši, tlama, oči) boli čierne a v tme prakticky neviditeľné. Typické vrásky na čele mali tiež svoju funkciu – signalizovali hájnikovi, že pes niečo zaregistroval. Tento nemý signál bol pre nočné použitie podstatne lepší ako hlasitý štekot.
K povahovým vlastnostiam bullmastiffa patrila však aj tvrdohlavosť zachovaná dodnes. Ak chceme z bullmastiffa vychovať poslušného a socializovaného psa, treba začať už v rannom veku. U tak veľkého a mocného psa treba využiť prvú fázu jeho života. Trpezlivosť, láska, dôslednosť a dôvera – to sú aspekty, ktoré treba určite dodržať, aby mal výcvik význam. Ak chceme z bullmastiffa vychovať domáceho miláčika, nemali by sme v ňom rozvíjať jeho obranárske inštinkty.
Bullmastiffy sú vďaka svojej minulosti zvyknutí si  so svojím pánom a so svojou rodinou vytvárať úzky vzťah. Potrebujú vždy pri sebe cítiť svoju rodinu a pokiaľ je to možné, najradšej by trávili so svojím pánom 24 hodín denne.
Bullmastiffy sú silní, vytrvalí, aktívni a spoľahliví. Kľud bullmastiffov by sme si však nemali mýliť s lenivosťou. Práve naopak :-tieto temperamentné molossi sú často až do vysokého veku hraví a kladú dôraz na to, aby sme si ich všímali. Bullmastiff je vždy ochotný sa hrať alebo Vám venovať pozornosť a naopak, keď si ho nikto dlhšie nevšíma, zvyčajne od nudy zaspí.
Nie nedarmo sa Bullmastiff stáva v posledných rokoch stále obľúbenejším rodinným a spoločenským psom.